Druhá séria
Diel štvrtý:
Po Saniinom zatknutí dorazila z vojenského tábora iba jedna správa: Sania samotná. Vladyka sa síce vrátila, ale dlh, ktorý Pohraničie má, ešte viac narástol.
Ocitlo sa vôbec niekedy Pohraničie v takej zlej situácii? Ostáva len jediné, na koho sa ľudia môžu obrátiť: duchovia minulosti. Hraničiari preto začali na okraji lesa budovať pomník padlým vladykom – a ich prosba o pomoc bola vyslyšaná. No možno nie spôsobom, akým si želali.
Tajomný muž, ktorý sa v dedine zjavil, ponúka Stahlwaldu nemalé peniaze. Za čo? Experimenty na vlastnom tele. Ale dá sa mu dôverovať? Čo ak je nejako spojený s monštrami, ktoré nedávno odvliekli z dediny pár ľudí? Kam sa však potom stratil nikto nevie. A ani či sa ešte vráti.
Draky však mali nad obyvateľmi Stahlwaldu ochrannú ruku. Nie len, že sa uneseným podarilo ujsť, ale aj pokus mladých Stahlwaldčanov o polapenie vodníka skončil úspešne. Pán Vlnka skončil s obchodom po celom Kniežactve a odišiel do inej sféry. Nepríde však miesto neho niečo ešte horšie?
Okolo obeda sa zjavili aj obrovské zlaté bytosti. Prečo? Hľadali svoje deti a vyžadovali pomoc proti Kameňožrútovi. Leonardovi Santorimu sa to skoro stalo osudné. Zlato odovzdal rýchlo, zničenie Kameňožrúta však prišlo na poslednú chvíľu. Skoro teda Leonard zomrel vysnívanou smrťou každého Santoriho, premenou na zlatú sochu. Aké ďalšie staré hriechy sa ešte prídu pomstiť?
Leonard bol zachránený presne včas aby odišiel z radnice a vyhol sa skupinke banditov. Hľadali svojho druha, ktorého pár hodín pred tým Stahlwaldčania brutálne popravili za krádeže. Jeho telo bolo nabodnuté na kôl, samostatne aj hlava. Nebolo to však už trochu brutálne? Po ťažkom boji sa Stahlwaldčanom podarilo týchto zloduchov zabiť, avšak aj najlepší bojovníci utrpeli zranenia. Nepríde ich pomstiť ešte niekto silnejší?
Stahlwald má ale aj dobré správy. Rarášok objavil novú tvrdostriebrovú žilu a tak sa mohla ťažba ešte viac rozšíriť. Dúfajme, že stavitelia, ktorí postavili v lese divné veže, pomôžu aj so stavbou novej bane.
Diel tretí:
Zima odišla a prichádza studená jar. Spolu s ňou prišli aj peniaze, ktoré pomohli ľuďom v obnovení práce na poliach a zažehnaní hrozby hladu i choroby. Pokým ale bežnému ľudu sa polepšuje, nedá sa to povedať aj o bojovníkoch kráľovskej armády. Ich financovanie leží na ramenách vládcu Pohraničia, ktorým sa po smrti Vitoria Santoriho stala Sania. Rýchlo sa o nej rozšírilo, že bola zatknutá z dôvodu neodvádzania daní na armádu, ktorá udržuje vo väčšine Pohraničia poriadok.
Napriek tomu však Santoriovský obchod prekvitá. Šíria sa zvesti aj o budovateľoch v Stahlwalde, ktorí vraj nemajú problém postaviť čo sa im zachce.
Miestni dobrodruhovia sa tiež majú dobre. Šíria sa povedačky, že v tom môže mať prsty istý vodník, ktorý sa predstavuje ako Bystrík Vlnka. Mnoho usadlostí má však problém s miznúcimi osobami. Aj v Stahlwalde našli utopeného mladého učňa Leäwira, ktorý dorazil len pred nedávnom do Stahlwaldu.
Čo na nálade nepridáva nikomu sú správy o skupinách Prvorodených. Tí neraz otvorene a značne násilne nútia ľud Pohraničia ku kajaní sa pred Jediným a odvrátenie sa od Drakov. Takže duše a mysle biednych sa utiekajú k cirkvi Goristovej.
Stali sa ale aj dobré veci. Alchymista vynašiel olej proti rozpadaniu železa. Takže nie len bojovníci, ale aj roľníci teraz jasajú nad opäť trvácim železom.
Diel druhý:
Deň začal krásnou svadbou. Sania Wolfsängrová si vzala Konráda Sigfrieda. Splnila tak podmienku zo závetu svojho otca, a stala sa tak právoplatným vladykom Pohraničia. Zdržovala sa viac pod strechou ako modrou oblohou, nikto jej však nemôže neveste nič zazlievať. Aj keď zavedenie ⅔ daní hneď v prvý deň vlády sa nestretlo s príjemnými ohlasmi.
Ešte pred svadobnou hostinou sa objavila neznáma bytosť, ktorá sa predstavila ako pán deviateho sveta. Dal celému Stahlwaldu ultimátum, že buď sa mu uklonia a budú mu slúžiť, alebo všetci zahynú. Hrdá Sania však odmietla takéto alternatívy.
Ako je to už v týchto časoch v Pohraničí bežné, objavili sa lúpežníci. Stahlwaldania ich našťastie zvládli a jeden z novopríchodzích dobrodruhov dokonca pomstil aj smrť svojich blízkych.
Keď situácia s pánom deviateho sveta vyzerala naozaj zle, objavil sa ešte niekto ďalší. Bol pokrytý šupinami okolo neho sa zdvíhali závany vetra a ponúkol Stahlwaldčanom pomoc. Philomen Coulver sa rozhodol ju prijať.
Už keď padala tma vstúpil Philomen spolu s pánom deviateho sveta do portálu medzi svetmi. Dlho sa nič nedialo ale potom sa z portálu vrátil Philomen. Sám. Vraj uzavrel prímerie. Neznámo prečo tam však priam vbehol už dlhodobejší obyvateľ Stahlwaldu. O koho ide ťažko povedať. Ani on doteraz nevie kto je. Všetci však vedia že vždy keď umrie vstane z mŕtvych. Tiež sa ale po chvíli vrátil sám. Mágovia nakoniec uzavreli portál a dlhý deň bol konečne na konci.
Diel prvý:
Po vstupe do bane začalo strašiť…. Ľudia začali napádať kamarátov, poletovali predmety, a hlavne zbrane samé z ničoho nič začali útočiť na svojich majiteľov. Vittorio, ktorý sa vyhlasoval za kráľa, tak vydal rozkaz, v rámci bezpečnosti, aby sa všetky zbrane museli držať mimo hraníc mesta. Po okolí sa začali potulovať rôzny dobrodruhovia hľadajúci poklady. Pár krát prišli aj do Stahlwaldu predávať. Boli s nimi nejaké nezhody, všetko sa však vyriešilo. A potom prišiel ten zvrat. Niekto zabil Vittoria Santoriho knieža pod Kupolou. Svedkovia tvrdia, že prišli nejakí dobrodruhovia, okradli ho o veci čo mal, zabili ho, a ušli. Prečo sa nikomu nepodarilo ich zastaviť je záhadou. Čo na to povie kráľovský vyslanec Nebelstork keď sa to dozvie?
Pohraničie objavilo ďalšiu novinku. Jeden z občanov, ktorí nedávno prišiel a nič si nepamätal je nesmrteľný. Nikto však nedokázal zistiť prečo.
Po okolí sa začala pohybovať podivná skupinka uctievačov Cargoracha. Ich vodkyňa hovorila, že s ňou Cargorach hovorí, a pomôže im dať dole kupolu, musia však zozbierať 5 predmetov. Aj Sania však mala víziu o 5 predmetoch a s nimi spojenú smrť. Nakoniec sa ukázalo, že to nebol Cargorach ale ďalší z démonov. Podarilo sa ho uctievačke vypustiť, a on spálil na popol všetkých, ktorí ju zradili. Potom spolu odišli. Po svete sa tak pohybuje démon, ktorého nikto nevie zabiť.
Prvá séria
Diel piaty:
Celé Pohraničie skončilo v troskách. Aj zo Stahlwaldu veľa ľudí odišlo, mnohý hovorili, že si idú obzrieť kupolu, kto sa však naozaj vráti nikto nevie. Zostala len hŕstka. Útoky na dedinu však pokračovali. Tentokrát udierali netvory napol vlk a napol človek. Vlkolaci. Svojím obetiam trhali mäso a mrzačili ich.
Z obchodnej cesty sa ráno vrátil Vittorio Santori s jeho synovcom Severínom Oskarom a pár novými ľuďmi. Z miestnej situácie nebol nadšený ale vzal veci razantne do svojich rúk a vydal rozkazy. Jedným z prvých bolo stanné právo a všeobecná branná povinnosť. Vzápätí vymenoval Terzea W. za veliteľa gardy a začalo sa s výcvikom.
Útoky vlkolakov sa pomaly stupňovali chodila s nimi aj neznáma zahalená postava a ovládala ich. Postupne prestali útočiť vlkodlaci a začali útočiť zmutovaný ľudia. Do toho chaosu útokov, cvičenia obrany a stavania opevnenia prišiel Friedrich Nebelstork. Tento kráľov vyslanec potvrdil a kráľovsky odobril vznik Kniežactva pod Kupolou. Kniezaťom sa po dobu trvania kupoly stal Vittorio Santori. Tiež doniesol informáciu, že po celom svete vybuchujú magické pevnosti.
So Saniou sa tiež niečo stalo, pokúsila sa vraj nájsť a zabiť neznámeho. To sa jej nepodarilo a začala byť priesvitná, prečo, je záhadou.
Po odchode vyslanca opäť prišiel pán vlkodlakov a zmutovaných ľudí. Tentokrát odhalil svoju tvár. Vyzeral presne tak, ako si ľudia predstavujú démonov. Mal rohy, červenú kožu, a na sebe čierno červené brnenie. Vraj vycítil, že ho hľadáme a prišiel sa ukázať. Nechcel nič, len rozkázal svojim nohsledom zaútočiť a sám v okamihu zmizol.
Našlo sa miesto kde bolo treba na démona zaútočiť. Niekto zavolal aj černokňazníka, aby pomohol proti démonovi. Zobrali sa všetci, ktorí zostali. Démon už tam čakal a boj sa strhol. Černokňažník sa proti nemu vrhol ako prvý. Jedna rana ho však dostala na kolená a po chvíli umrel. Černokňažník bol mŕtvy. Zaútočil každý kto mohol. Bol to krutý boj. Démona nakoniec zabil Erwin z rodu Sigfriedovcov. Mágovia však z víťazstva takí nadšení neboli. Zjavne sa to ešte neskončilo.
Diel štvrtý:
Hneď z rána sa ukázali tajomné bytosti, mali špicaté uši a na tvárach biele masky. Predstavili sa ako Prvorodený. Požadovali tribút v množstve 100 jednotiek striebra a 100 dreva. Aby ukázali, že to myslia vážne zranili a otrávili Richarda Wolfsängra. Do Stahlwaldu tiež prišiel starý pán, pravdepodobne kňaz dračice Kiriány. Richarda sa našťastie za pomoci alchymistu aj Kiriáninho kňaza podarilo vyliečiť. Alchymistovi sa tiež podarilo zistiť, že zbrane sa rozpadajú kvôli plesni, ktorá ich napadla. Vyskúmal tiež olej, ktorý zbraň dokáže čiastočne ochrániť, je však zatiaľ veľmi obmedzený.
Mágovia však tiež nezaháľali, celý deň robili rôzne rituály a ku koncu dňa sa im podarilo vyrobiť bariéru proti Prvorodeným. Neskôr sa ukázalo, že to nedopadlo úplne podľa plánu. Kupola síce nepustí Prvorodených dnu, avšak nepustí ani ľudí von. A tak nie len Pohraničie ale aj časť Kráľovstva a Divočiny sú pod kupolou.
Diel tretí:
Náš milovaný Roland Wolfsänger, ktorý bol v úrade vladyku len krátko bohužiaľ utrpel ťažké zranenia na poľovačke následkom ktorých zomrel. Po srdcervúcom pohrebe Filip Coulver prečítal jeho poslednú vôľu. Stálo v nej, že úrad vladyku odkazuje svojej dcére Sanii, ale jej poručníkom bude Vittorio Santori, hlavu rodu prenecháva svojej manželke Beatrix Wolfsängrovej a svojmu synovcovi jeho meč.
Pri odchode z pohrebu sprievod napadli nejaký hajdúsi, či zbojníci. Po boji s ich drevennými kyjakmi sa rozpadli všetky železné zbrane. Našťastie však prišla nečakaná karavána, a aj napriek nepríjemnostiam sa nakúpili zbrane nové.
Hlavy rodov a nový vladyka sa venovali dôležitým úradným povinnostiam a zatiaľ do Stahlwaldu prišla bytosť z lesa. Víle sa podobajúcu bytosť miestny nazvali Kvetinka. Hľadala Saniu a chcela ju odviesť do lesa, lebo tam vraj patrí a bude tam v bezpečí lebo oni prichádzajú. Sania ju však odmietla so slovami, že nemôže opustiť svojich ľudí.
Útoky hajdúchov však stále pretrvávali a obyvatelia Stahlwaldu odmietali bojovať zo strachu o svoje zbrane. Plané vyhrážky však prestali byť plané potom ako zabili jednu z obyvateliek. Garda to vzala do svojich rúk a hajdúchov pobila a pochovala v lese. Gardisti ktorí tam boli hovoria, že mŕtvoly sa samovznietili a došlo k podpáleniu lesa. Horiaci les, aj s hájom na oceľdrevo vzburcoval celú dedinku a všetci išli na pomoc hasiť. Mágovia situáciu našťastie zvládli ale stálo ich to veľa síl. Saniu ešte viac, až tak, že ju museli z psychyckého vyčerpania prebrať pomocou rituálu. Všetko má však svoju cenu. Keď sa Sania prebrala, vykríkla „Prichádzajú“ a popísala veľkú nepremožiteľnú armádu pochodujúcu lesom. Prišiel aj černokňažník, vyhlásil, že keď si ľudia nedajú povedať, a nedajú si pomôcť on sa zabiť nenechá a odcháda.
Keď sa všetci obyvatelia nakoniec unavení vrátili do mestskej radnice, našli ju obsadenú Vajdom a jeho ľuďmi. Zjavne obyvateľmi vzdialenejšej dediny z Divočiny. Gardisti však opäť situáciu zvládli a nastolili k večeru konečne poriadok.
Diel druhý:
Dlho pripravovaná svadba hlavy rodu Wolfsängrovcov a jeho dávno stratenej lásky Beatrix nakoniec prišla. Obrad aj napriek frflaniu Vittoria Santoriho prebehol príjemne a rodina bola zjednotená. Roland ako novinku, keďže prišiel nový vek do Pohraničia oficiálne premenoval Abelsdorf na Stahlwald a poprial mu veľa zdaru pod svojim vedením. Ďalšou hlavnou udalosťou bolo vymenovanie bratou Siegfriedovcov za správcov gardy a ochrancov Pohraničia. Znovu sa však na svadbe objavil černokňažník, a obvinil Richarda Wolfsängra z vraždy vladyku Jakubca. Po prešetrení kráľovským vyslancom však bol prehlásený za nevinného. Aby bolo Pohraničie viacej chránené Roland obmedzil vývoz tvrdostriebra a oceľdreva na nutné minimum, a všetky zásoby odkázal na výskum a výrobu vecí potrebných na ochranu. Zvyšok hostiny prebehol v pokoji, hojnosti a radosti.
Diel prvý:
Do Abelsdorfu prišiel vyslanec kráľa Teodoricha, dohliadnuť na zvolenie nového vladyku. Krátko po jeho príchode bol z vraždy obvinený Filip Coulvere neznámym čarodejom. Čarodejom, ktorý ako sa neskôr ukázalo, nemal najmenší záujem o dobro obyvateľov. Keďže celý deň podnikal aj so svojimi nohsledmi útoky na dedinu.
Abelsdorfčania však vytrvali aj vďaka odvahe Rolanda Wolfsängera a jeho stráži, ktorý neskôr získal titul Vladyka Pohraničia. Spolu so sestrou Vittoria Santoriho, Beatrix, oznámil svoje zásnuby a verejne obaja prijali za svoju ich dcéru Saniu. Tú vychovávala bylinkárka Eris a o jej identite ani jeden netušil.
Z dôvodov známych len jemu, Vittorio ku koncu dňa vydedil svoju sestru a zbavil ju majetku a mena.
Černokňažník, ako neznámeho nazvali obyvateľia, bol nakoniec porazený mágmi Bratstva, Aurisom a Dagnus. Podarilo sa im ho zahnať. Vyzerá to, že aspoň na chvíľku sa kľud vrátil do Pohraničia. Ale ako dlho potrvá?